VILLA SANCTAE TRINITATIS


   
  OBEC TROČANY
  HISTÓRIA
 

Kráľ Belo IV. daroval neznámemu šľachticovi, resp. šľachticom, majetok Tročian, ale aj Raslavíc a Kobýl. Darovacia listina sa nezachovala a jej obsah poznáme len zo stručného záznamu z konca 14. storočia. Je nepochybné, že obec existovala nielen počas panovania Bela IV. teda v rokoch 1235 - 1270, ale prípadne aj skôr.

 

I. Názov obce:

    V uvedenej listine boli Tročany zapísané pod latinským názvom Sanctae Trinitatis, teda Svätá Trojica (obec vtedy patrila panstvu hradu Šariš). Je evidentné, že taký názov mohol vzniknúť len prevzatím duchovného patróna miestneho kostola za názov dediny. Latinský názov poznáme už len v jednom ďalšom výskyte z r. 1277.
    Obyvatelia v okolitých dedinách vytvorili a používali názov Tročany. Ten, pravda, v maďarizovanej podobe Trocsan, sa v písomnostiach vyskytuje ako jediný názov tejto dediny od polovice 14. stor. Obyvatelia dediny a okolitých osád však nepretržite používali slovenský názov Tročany.



Novoveké názvy dediny:

1773 - Trocsan, Trocžany

1786 - Trocschán

1808 - Trocsány, Tročany, Tručiny

1863, 1888–1902 - Trocsán

1873–1882, 1907–1913 - Trocsány

1920 - Trojčany, Tročany

         1927 - Tročany




II. Stručná história:  

    Obec Tročany sa v roku 1277 uvádzala ako villa Sanctae Trinitatis, čiže už vtedy mala kostol zasvätený sv. Trojici. Pôvod latinského a slovenského názvu Tročian dosvedčuje, že prvým stavebným objektom bol kostol a dedinské sídlo vzniklo pri ňom až neskôr. Kostol sv. Trojice patril ku skupine kostolov, ktoré vznikli z iniciatívy uhorského kráľa. Umiestnené boli medzi dedinami, ktorými mali slúžiť ako spoločné farské kostoly. Vznik kostola sv. Trojice predpokladáme v druhej polovici 11. prípadne 12. stor. Dedinské sídlisko pri ňom vzniklo nepochybne v 12.stor.

    Umiestnenie, výstavba a existovanie kostola sv. Trojice nepriamo, ale nezvratne dokazuje existenciu starších slovenských dedín, ktorým mal slúžiť. Týmto dedinám mali byť len Raslavice a Kobyly. Kostol ďalej existoval aj v 14. storočí.

   V 30. rokoch 14. storočia v obci pôsobil farár Peter. Do farnosti vtedy patrili len Tročany a Janovce.
    Zo stručného zápisu a obsahu spomínanej listiny kráľa Béla IV. možno zistiť komu kráľ Tročany daroval. Listina kráľa Štefana V. z roku 1270 uvádza, že kráľ vtedy daroval Tročany Jánovi zvanému Záhradník (Kertés), synovi Neznada. Napokon v roku 1277 kráľ Ladislav IV. síce daroval Tročany šľachticovi Ottovi z Biebersteinu, ale Otto sa vlastníctva Tročian neujal. Napokon Tročany zostali vo vlastníctve zemana Jána a jeho synov Mikuláša a Petra. Títo mali v Tročanoch kúriu a názov dediny používali v prídomku. Tunajším zemanom patrili Tročany aj v 14. – 16. storočia.
    Ako farnosť sa Tročany uvádzajú aj v rokoch 1332 - 1337. V tom čase sa sem prisťahovali maďarskí zemania, v roku 1387 do časti obce boli uvedení Perényiovci, pričom sa rozoznávali Tročany a Malé Tročany. Aj neskoršie obec patrila vždy viacerým zemepánom.
   
Tročany v roku 1427 boli stredne veľkou dedinou. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala, iní pozemky stratili a stali sa želiarmi. Na prelome 15. – 16. storočia sa tu usadilo rusínske obyvateľstvo. Sídlisko v roku 1600 pozostávalo z 10 obývaných poddanských domov a jednej-dvoch kúrií tunajších zemanov. V obci bol kostol, fara a pravdepodobne aj škola.
    Po odsťahovaní sa sedliakov a zánikom sídliska Grudovce (Malé Tročany) sa počet obývaných domov v druhej polovici 15. – 16. storočia zmenšoval. Aj napriek tomu dedina ostala stredne veľkou. Okrem zemanov a osadenstva fary tu žilo najmä poddanské slovenské a rusínske obyvateľstvo

III. Grudovce alebo záhada Malých Tročian:

     Z iniciatívy zemanov vznikla v prvej polovici 14. storočia pri starom sídlisku nová časť, v ktorej si zemania dali tiež postaviť kúriu. Nové sídlisko malo slovenský názov Grudovce a maďarský Kis Trocsan, teda Malé Tročany. V tom istom storočí, konkrétnejšie v roku 1387 do časti obce boli uvedení Perényiovci, pričom sa už v tom roku rozoznávali Tročany a Malé Tročany. Sídlisko zaniklo v 16. storočí.
    Lokalizácia Grudoviec nie je známa. V obci doteraz nebol vykonaný žiaden archeologický výskum. Existuje však povera v ktorej sa hovorí, že kedysi dávno existovala na mieste pod Príleskom (smerom na Pastovniky) krčma. Bol piatok a ľudia sa chystali na omšu do kostola. Chlapi však ostali v krčme a užívali si zábavy pri poháriku piva a domácej. Počas omše, kedy sa ženy modlili za dobrú úrodu a zdravie rodiny sa spomínaná krčma aj s chlapmi ponorila do močiara. Ešte aj dnes na tom mieste je mokrina. Či už legenda má niečo na pravde alebo nie, každopádne môže súvisieť so spomínanými Grudovcami.

 
 
 
 
 
 

 

   

 

 

 

 
  ©  
 
Peter Fecko©
This website was created for free with Own-Free-Website.com. Would you also like to have your own website?
Sign up for free